Tasmánia

Od mnohých ľudí som počula, že kto bol na Novom Zélande, nemusí vidieť Tasmániu. Pravda je, že Tasmánia mi Nový Zéland spočiatku veľmi pripomínala. Je to hlavne tým, že rovnako ako na Zélande, aj v Tasmánii sa striedajú hory, jazerá, vodopády, nádherné pobrežia a pláže. Takisto vegetácia je podobná a obom miestam vládne veľmi pokojná atmosféra. To ale neznamená, že by som jedno alebo druhé vynechala. V Tasmánii nečakajte žiadnu civilizáciu, predovšetkým v horách a vo vnútrozemí okrem pár turistov naozaj veľa ľudí nestretnete. To určite neplatí pre Nový Zéland. A práve v tom je podľa mňa hlavné kúzlo Tasmánie: je to divočina, ktorá vás úplne očarí.

Alternatívy sú rôzne a záleží predovšetkým na tom, či budete cestovať sami alebo s ďalšími ľuďmi a koľko vás bude. Letenky sú v hlavnej sezóne okolo Vianoc a v januári drahé, môžu sa vyšplhať až na 500 AUD, kým v iných termínoch zaplatíte len polovicu. Jednou z možností je dopraviť sa do Melbourne, odkiaľ sú letenky výrazne lacnejšie a potom sa do Tasmánie prepraviť ferry, konkrétne loďou Spirit of Tasmania, ktorá operuje medzi Melbourne a Devenportom. Táto možnosť je cenovo dostupnejšia, my sme si však potrebovali zabookovať campervan v Hobarte, preto sme dali prednosť letu. Navyše, ferry ide celú noc, takže let je aj výrazná úspora času. Výhodou campervanu je, že vám dá neuveriteľnú voľnosť a komfort. V Tasmánii nie je problém najsť miesto na prenocovanie. Môžete zaparkovať či už v kempe alebo kdekoľvek, kde nie je zákaz a kde sa vám páči. Pochopiteľne, pokiaľ cestujete sami, z hľadiska financií je určite lepšie zaplatiť si organizovaný výlet so skupinou. V Austrálii ponúka takéto výlety každá cestovná agentúra. 

Tasmánia vyzerá na prvý pohľad ako malý ostrov, avšak opak je pravdou. Ostrov má rozlohu ako Česká republika, takže vzdialenosti nie sú až také malé, ako by sa zdalo. Navyše, diaľnice v Tasmánii sú kľukaté a často vedú veľmi kopcovitým terénom, takže žiadna sto kilometrov dlhá rovinka ako napr. v pevninskej Austrálii. S kampervanom sa totiž nedá ísť viac ako 50 – 60 kilometrov za hodinu. Preto je dobré počítať s dlhšími presunmi medzi jednotlivými mestami. Pokiaľ plánujete okružný výlet, napríklad z Hobartu do Hobartu, dva týždne sú podľa mňa optimálny plán. Ak chodíte radi po horách, povedala by som, že aj mesiac je málo, pretože Tasmánia ponúka nespočetné množstvo príležitostí pre horskú turistiku.

Hlavne teplé oblečenie. Osobne som bola v Tasmánii v najteplejšom období a aj vtedy klesali teploty v horách pod desať stupňov. Určite sa zíde teplý spacák. Pokiaľ sa chystáte na turistiku do hôr, napríklad na trek na Cradle Mountain, odporúčam teplú bundu, dobrú obuv a niečo proti dažďu. Mne sa zišiel aj šál. Všetko samozrejme záleží na aktuálnom počasí. Zabalila by som si určite repelent, pretože komáre štípu ostošesť aj pri nízkych teplotách. To isté platí aj o opaľovacom kréme. Aj keď máte pocit, že je zamračené, austrálske slnko sa nezaprie.

Hlavná sezóna je v Tasmánii od decembra do februára, sú to najteplejšie mesiace s minimálnym množstvom zrážok. S dažďom je však v Tasmánii potrebné rátať tak či tak. Napríklad na Cradle Mountain je iba 50 slnečných dní v roku. Teploty sa od decembra do februára pohybujú okolo 22°C. Slnko si môžete užiť hlavne na severnom a východnom pobreží, kde sú prenádherné pláže ako Bay of Fires a Freycinet National Park a preslávený Wineglass Bay. Leto je pre návštevu Tasmánie asi najoptimálnšie, aj keď v tomto období na niektorých miestach priam zakopávate o turistov. Teploty sa v zime až tak nemenia, možno je viac zrážok, ale všetko záleží na počasí, ktoré sa, naopak, mení veľmi rýchlo.

Tasmánia je veľmi rozmanitá. Nájdu sa tu miesta podobné, ale nájdu sa aj také, ktoré v pevninskej Austrálii určite nenájdete. Tasmánia je zelená, má veľa zalesnených plôch. Oveľa pestrejšia  je bezpochyby fauna. Aj na pevnine uvidíte klokany a wallabies, ale v Tasmánii je ich naozaj veľa! Ja som dokonca mala šťastie vidieť vtákopyska a vombaty, čo sa na pevnine stáva skôr zriedkavo. Čo sa veľmi líši, sú ľudia. Na rozdiel od obyvateľov v Sydney sú tí v Tasmánii omnoho priateľskejší a radi pomôžu. Samozrejme, nie je ich tu veľa, ale ak aj nejakých stretnete, stojí za to sa pri nich pristaviť. V niektorých častiach Tasmánie som mala často pocit, že tu nežije vôbec nikto, pretože ulice boli úplne prázdne. Mestečká sú veľmi upravené a vyzerajú ako z minulého storočia, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru. Určite odporúčam pozrieť sa do mestečka Stanley, ktoré leží pod niečím, čomu sa hovorí The Nut a pripomína tasmánske Uluru v mori.  Čo ma prekvapilo je fakt, že v celej Tasmánii prakticky nebol signál na mobilnom telefóne (iba operátor Telstra). Na jednej strane je to oslobodzujúci pocit, na druhej je dobré poistiť sa pre prípad núdze. Predsalen, cestujete po divočine.

Mňa osobne vyšlo jedenásťdenné putovanie po Tasmánii na 1 500 dolárov. Cestovala som s priateľmi, avšak výlet sa nám trochu predražil, keďže sme mali dve autá a cestovali sme počas Vianoc, kedy je všetko najdrahšie. Inými slovami, viem si predstaviť zvládnuť 14 denné putovanie po Tasmánii za 1 300 dolárov. S týmto rozpočtom sme žili naozaj úsporne, stravovali sme sa v aute z vlastných zásob. Čo sa určite oplatí je kúpiť si za 60 dolárov takzvaný National Park Pass, ktorý vám zaistí vstup do všetkých národných parkov. Myslím si, že pri ceste po Tasmánii ich určite niekoľko navštívíte a jednotlivý vstup do každého z nich by vás tak či tak vyšiel na 25 dolárov. Inak sú ceny v Tasmánii zrovnateľné s pevninskou Austráliou.

Určite Mt. Field National Park a jeho Russells Falls. Pomerne dlhá, kľukatá a bohužiaľ nie veľmi pohodlná cesta vedie pomedzi Lake Gordon a Lake Peder až ku Gordon Dam – priehrade, ktorá nás však úplne očarila, napokon je to najväčšia priehrada na južnej pologuli. The Nut pri mestečku Stanley som už spomínala. Rada by som pridala aj Dove Lake a Cradle Mountain, kde môžete podniknúť deväťhodinovú túru až na vrchol hory. Výstup je náročný, ale výhľady v peknom počasí rozhodne stoja za to. Práve tu môžete vyštartovať na slávny Overland Track, ktorý trvá päť až šesť dní, ale je to údajne jeden z najkrajších trekov na planéte vôbec. Je však vhodný len pre zdatných turistov, navyše v hlavnej sezóne je potrebné rezervovať si vopred miesto, pretože množstvo ľudí, ktorí si môžu tento zážitok dopriať, je obmedzené. Veľkým zážitkom pre mňa osobne bola takisto návšteva levanduľových polí v Bridestowe Estate v oblasti Tamar neďaleko od Launcestonu. V oblasti je množstvo fariem, kde môžete nakúpiť lokálne víno, syry a užijete si výhľady na nekonečné fialové levanduľové polia, ktoré kvitnú práve v letných mesiacoch medzi decembrom a januárom. Východnému pobrežiu jednoznačne dominuje Bay of Fires – krásne pláže s červenými skalami a Freycinet National Park, kde sa nachádza známy Wineglass Bay. V mori sa kúpať dá, ale voda je veľmi studená. V Hobarte odporúčam vystúpiť na Mt. Wellington, odkiaľ je krásny výhľad. Pokiaľ máte málo času a neviete, čo vynechať, Tasman Penisula a Port Arthur sú podľa mňa tým, čo by ste mohli vypustiť.

Nedávno zachvátili Tasmániu veľké požiare, ktoré sú však podľa miestnych v Tasmánii skôr výnimkou a vo všeobecnosti je potrebné sa pripraviť skôr na dážď. Požiare sú prirodzenou súčasťou života v Austrálii, veľa rastlín by bez nich ani neprežila, pretože práve vďaka ohňu sa rozmnožujú – napríklad Banksia. Je dobré sledovať správy a zbytočne nechodiť do oblastí, kde práve horí. Na čo by som si dávala väčší pozor, sú zvieratá, v Tasmánii napríklad hady. Je tu viac zvierat než v pevninskej časti Austrálie a častejšie dochádza ku stretom s autom, ale ani v tomto prípade nie je dôvod k panike. Obozretnosť sa určite vyplatí pri turistike. Ak dojde k úrazu, najbližšia civilizácia je vzdialená často aj desiatky či dokonca stovky kilometrov.